Nothing tastes sa good as skinny feels

Začínam znova

27. května 2016 v 2:39
Ako už deklaruje nadpis, rozhodla som sa znova ,, spojasdnit'' tento blog. Po nespočetných pádoch a vzostupoch som odhodlaná začať, tam kde som skončila, ale tentoraz s iným prístupom. Za tie mesiace čo som tu nebola som sa naučila o chudnutí toto: netreba zvracať, netreba uzivať laxativa, netreba nejesť a netreba robiť rýchle zmeny. Pretoze zvracanie je hnusne, bolestivé a škodí zubom, laxativa nepomáhajú, nejedenie spôsobuje bolesti, silnú triašku, nespavosť a slabosť a na rýchle zmeny naš organizmus zle reaguje.
Riešením preto je pomalé a pravidelne jedenie zdravych a nizkokalorických potravín po malých dávkach. Toť je podľa mojich skúseností s chudnutím tá najlepšia cesta. Najprv treba začať s ovocím a zeleninou, polievkami, jogurtami, vločkami, tvarohom, mliekom, ryžou, pudingami a rôznymi zdravymi kašami. Čiže všetkým tým, čo je zdravé, čo sa ľahko trávi a čo nezaťažuje organizmus. Samozrejme, treba to dopĺňať ešte pitnym režimom v podobe vody, čaju a napríklad aj pohárom čerstvej ovocnej alebo zeleninovej 100% šťavy (piť len doobeda). A pot po nejakých troch dňoch treba pridávať ďalšie zdravé potraviny, napr. tofu, cottage syr, oriešky (len trochu), kuracie/morčacie mäso, nízkotučný syr, strukoviny, celozrnný chlebík/pečivo (pozor treba čítať zloženie výrobky a hlavne obsah celozrnej múky), kuskus, bulgur, atď. podľa toho kto čo preferuje :-) . Samozrejme takéto potraviny sa do jedalnicka pridávajú až po nejakej dobe, resp. po nejakej strate hmotnosti.
Toto všetko je ale dlhodobý proces, ktorý vyžaduje veľké množstvo trpezlivosti, energie, času a plánovania, ale na druhej strane je to proces, ktorý sa dá zvládnuť a ktorý prináša dlhodobé výsledky. Takže ja sa do toho rozhodne púšťam a to hneď odteraz:-) a o priebežnom stave budem určite informovať:-)
 

Ako som na tom

24. února 2016 v 0:42
Ani len neviem ako mám začať tento príspevok. Je toho veľmi veľa čo sa zmenilo, ale začnem pekne po poriadku. Od septembra chodím do prvého ročníka na práve a v štúdiu sa mi pomerne darí čo je úžasné. Mám b-čka a c-čka, ale poznáte to, stále si nepripadám dosť dokonalá. Vždy si hovorím že to mohlo byť ešte lepšie keby som sa viac snažila, a to by som mohla pretože som z tých typov ľudí, ktorí sa veľa učiť nemusia. Ale rada by som sa skôr venovala tomu na čo je tento blog určení a to je chudnutie. Mala by som sa hambiť za to že tu práve teraz píšem, petože som viac pribrala než schudla. Tento stav som sa donedávna snažila pripisovať vysokoškolskému štýlu života a mojej spolubývajúcej, ktorá ma asi tak 163cm a 95kg,a žere samé fastfoodove jedlá (ako jesť hamburger na raňajky???) ale za svoj stav môžem vyniť iba a jedine seba. Ja som zodpovedná za svoj život a teda aj za ručičku na mojej váhe. Namiesto toho aby sa moja spolubývajúca stala pre mňa odstrašujúcim príkladom som pomaly začala priberať. Ale odteraz sa to zmení, vždy keď budem mať chuť na jedlo pozriem sa na jej tlsté spod tesných džin vyliezajúce brucho s kopou strií, na jej masívne krátke nohy obalené hrubou vrstvou tuku a bucľatú tvár s večne nešťastným výrazom. Áno toto mi bude najhorším príkladom toho, ako môžem dopadnúť a navyše ani škola jej veľmi nejde. Odo dneška idem prero na ABC dietu a nikto mi do nej nebude konečne kafrať, pretože ubytovanie na intráku má jednu veľkú výhodu, a tou je to že si môžem robiť čo chcem, čiže nejesť. Túto výhodu som sa snažila samozrejme aplikovať už skôr, ale vždy som to posrala. Najviac som vydržala dva týždne, ale teraz som odhodlaná to dodržať. Neobmedzuje ma nič nemám žiadne zápočty ,povinnosti, ozajstných priateľov ani frajera. Preto ak budem silná, cieľavwdomá a vytrvalá dosiahnem svoj cieľ.

Ako mi to ide

12. srpna 2015 v 0:32
Odkedy som napísala posledný článok tak sa mi podarilo schudnúť 3 kilá, čo je na prvý pohľad dobré ALE už týždeň som na preháňadlách aby som si ju dokzala udržať a mohla pritom jesť. Viem že podvádzam ale vôbec sami nedarí vyhýbať sa jedlu, tento týždeň máme samé oslavy a návštevy, je namňa vyvíjaný veľký tlak zo strany rodiny a ja neviem ako ďalej. Ale určite viem že tie preháňadlá musia skončiť, kým ma celkom nezničia.
Ale aby som napísala aj niečo pozitívne dnes mi kamarátka povedala že som dosť schudla :) ani si neviete predstaviť akú mi to urobilo radosť. Cítila som sa ako v raji. Už sa neviem dočkať kým mi to bude hovoriť každý.
 


Ozývam sa

16. července 2015 v 2:09
Ahojte,
je to už viac ako rok čo som sa neozvala. Napísala som síce že sa už neozvem ale potrebujem sa vykecať. Rok je dlhá doba a ja som za ten čas prežila toho veľa. Stužková, zmena práce, matura, príjmačky na vš... Posledné dva mesiace ma úplne vyšťavili, ale stálo to zato. Zmaturovala som a prijali ma na všade. Čo viac si môžem priať.
Ale nie všetko mi úplne vyšlo lebo s váhou som sa nikam nepohla. Pred stužkovou snahy boli ale nevyšli, ako vždy. Keď sa pozerám ne fotky z nej, neviem čo si mám myslieť. Neviem zhodnotiť to či sa mi páči to čo vidím. Vlasy a make-up som mala dokonalý, investovala som doňho kopu peňazí, ale čo sa týka postavy... neviem. Každý mi hovoril, že dobre vyzerám aj som sa tak cítila, ale keď sa na to spatne pozriem bol to len klam. Som úpne zmatená raz som v pohode, potom som zo seba sklamaná. Musím sa rozhodnúť či sa zmierim so sebou alebo sa zmením....
Som ako na hojdačke, raz nič nejem, potom jem trošku, zas normálne a nakoniec sa prežieram. Iné nepoznám, inak nedokážem fungovať. Niekedy sa cítim tak, akoby vo mne žilo viecero osobností, ktorých názory sa vzájomne odporujú. Je to na zbláznenie. Jedine východisko z tochto blúdneho kruhu je si jednu z nich vybrať a počúvať len tú. A ja som si práve vybrala, budem počúvať hlas Katie, ktorá mi hovorí aby som nežrala.


Končím s blogovaním

22. dubna 2014 v 2:12 |  Denníček
To čo robím očividne nefunguje. Vydržala som len 8 dní, potom mi zase preplo a ťahalo sa to až dodnes. Ja som vždy prvé trištyri dni až premotivovaná ale keď sa nič nemení a ja sa maximálne snažím, tak to proste nezvládnem. Dokáže ma nasrať že za celý deň zjem jedno jablko a hrnček polievky a priberem 0,2kg, veď to odporuje všetkej logike. A k tomu sa ešte pridružilo to, že si mama všimla to že zase nejem a vyvíjala na mňa veľký psychický tlak. V hlave mi chodia šialené nápady ako pravidelne užívanie laxatív, nadmerné užívanie doplnkov na chudnutie, chrómu alebo jódu. Všetko je to choré a zúfalé, no nedokážem sa toho zbaviť.
Keď som pred tromi rokmi zhodila 15kg, tak mi to úplne zmenio život. Ale moja nenažranosť mi kilá pomaly a kruto vrátila späť. Musím sa vrátiť a spamätať sa konečne. Podarilo sa mi to raz, druhý krát sa mi to podarí znova. Musím sa prestať vykecávať a uzavrieť sa do môjho malého sveta, ktorému rozumiem iba ja. To na mňa funguje. Nesmie mi byť lúto toho jedla čo vyhodím, ale seba. Jedlo mi za štíhlosť nestojí, je to len chvíľkový pocit uspokojenia ktorý rýchlo pominie. No pocit ľahkosti a krásy je večný. Ja za ním teraz pôjdem inštinktívne a znove to dokážem. Musím byť sebecká a chladná. Teraz nie je dôležitá cesta ale cieľ!

Zmena sa začína

3. dubna 2014 v 20:20
Držím sa skvele. Už mám 2 kg dole!!! :D Cítim sa dobre, aj keď mám slabšie chvíľky bojujem. Už sa nedám odradiť migrénami, nespavosťou ani závratmi. Hlavná je psychika, nesmiem sa nechať podráždiť ani vytočiť. Musím sa kontrolovať a zamerať sa na moj jeden najdôležitejší cieľ. Celý tento mesiac sa budem snažiť kompletne zmeniť a na jeho konci chcem byť iným krajším človekom. Ak obetujem tento mesiac, zmením si celý život. Tá obeta avšak zato stojí.


Po dlhom čase naspäť

29. března 2014 v 1:58 |  Denníček
Stalo sa toho mnoho. Úspechy, pády, hladovky, prežery a výsledok? Žiaden. Posledné dni som doma, bola som chorá. Mala som nejaké črevné problémy aj som vracala, dokonca aj čistú vodu. Bolo mi na nič bola som rada že žijem, ale schudla som. No a ako vždy mi to nevydržalo, keď som vyzdravela zasa som sa rozožrala. Celé zle.
Musím sa prestať lutovať a brať laxatíva v presvečení že sa po nich nepriberá. Už to robím viac ako dva roky vkuse a stále sa to len zhoršuje. Zožrať 30 tbl preháňadla za dva dni nie je predsa normálne. Musím sa tohto zlozvyku zbaviť, raz a navždy im dávam zbohom. Už sa ich nikdy nesmiem ani dotknúť lebo sa nikam nepohnem.
Keď otvorím moju skrinu cítim sa mizerne. Je v nej toľko nádherného nového šatsva, ktoré si nemôžem obliecť lebo mi je malé. Stále čakám že raz príde ten deň, keď si budem môcť to oblečenie obliecť, potom vyhodím tie voľné, neforemné a obnosené veci v ktorých stále chodím.
Je iba v mojich rukách či sa môj sen opäť stane skutočnosťou. Musím sa vzchopiť a dať to všetko do poriadku.
Dievča ver si, pracuj na sebe a nikdy sa nevzdávaj!!!!

STOP

1. března 2014 v 23:17 |  Denníček

Ahojky

24. února 2014 v 21:26 |  Denníček
Idem podľa plánu ea celkom sa mi darí. Prvé tri dni boli úžasné, priam dokonalé, kilá šli dole rýchlo a ja som konečne na čísle 65. Nedela bola však krízová, zjedla som viac ako som mala ale nebola to katastrofa avšak plán som nedodržala. Bola som zúfalá, veľa som potom cvičila aj som sa to snažila vyvracať, čo sa mi veľmi nepodarilo. Nejako som musela prekusnúť a dobre som spravila. Pribrala som len máličko 0,2kg, čo je v podstate nič. Takže to dobehnem raz-dva, no opakovať sa to už nesmie lebo inak nestihnem časový plán.
Dnešok sa narozdiel od nedele podaril, som s ním celkom spokojná. Dobre mi padol rozhovor so spolužiačkou, nie sme síce najlepšie kamošky ale veľmi dobre sa s ňou dá porozprávať a máme aj podobné záujmy. Rozhovor bol o chudnutí, diétach a veciach o ktorých mám toho veľa načítané. Povedala som jej o tom ako sa mi podarilo v minulosti tak veľa zhodiť ale mojom aktuálnom pláne jej však asi nepoviem, lebo by ostal asi nepochopený.

Vypracovala som si plán

20. února 2014 v 16:42 |  Denníček
Co je psáno to je dáno. Tak tohto sa budem riadiť. Preto som si včera po hnusnom prežere vytvorila presný plán, čo a ako. Je tam krásna os na ktorej sú vyznačené určité ciele a časový údaj, ktorého sa musím držať. Je tam aj presný zoznam potravín, ktoré môžem jesť (skôr piť) neobmedzene, ktoré môže 1 až 2krát denne a 2 až 3 krát týždenne. Podľa toho ako sa to bude vyvíjať budem tento zoznam upravovať.
Bude to skvelé, viem to, jednoducho to cítim že sa to konečne podarí. Musím byť krásna, krehká a ľahká - dokonalá. Predstavujem si svoj cieľ, keď budem mať 56kg a budem sebavedomo kráčať všade kam pôjdem. Aké nádherné oblečenie, ktorého mám plnú skriňu, budem môcť nosiť a všetko mi bude skvele sedieť. A to aká krásna budem na stužkovej, ako si oblečiem sexy krátke šaty s dlhou vlečkou, extra vysokými lodičkami a bezchybným účesom. To je môj sen a je len a len na mne či sa mi splní. Nádej stále existuje a ja sa jej nikdy nevzdám. Pre takúto budúcnosť budem bojovať, veď ona jedného dňa príde a ja ju privítam s otvorenou náručou.

Kam dál